Životopis

Audrey Hepburnová (vlastným menom Audrey Kathleen Ruston, * 4. máj 1929, Brusel, Belgicko – † 20. január 1993, Tolochenaz, Švajčiarsko) bola britská herečka (po matke holandského pôvodu), módna ikona a filantropka. Pracovala aj ako veľvyslankyňa dobrej vôle UNICEF.

Považovali ju za stelesnenie ideálu prirodzenej ženskej krásy, dobyla Hollywood. Slávu filmovej hviezdy napokon AUDREY HEPBURNOVÁ využila na to, aby pomáhala slabým.
 

Narodiť sa ako dieťa šľachtičnej a bohatého bankára nemusí byť zlé. Človek bez vlastného pričinenia získa postavenie i materiálne zázemie. Na pomyselnej štartovacej čiare života to tak bolo aj v tomto prípade. Rodičmi dievčatka, ktoré uzrelo svetlo sveta 4. mája 1929 v Bruseli, boli totiž holandská barónka Ella van Heemstra a šéf belgickej pobočky Bank of England Joseph Victor Anthony Hepburn-Ruston. Lenže sudičky, ktoré vtedy stáli pri kolíske, určili malej Audrey iný osud. Dali jej talent i krásu, mala byť bohatá aj slávna. Nie však vďaka titulom či peniazom svojich rodičov. A slasti života mali byť vyvážené hlbokými psychickými traumami a utrpením.

Začalo sa to už v detstve. Rodina, ktorá žila striedavo v Belgicku, Británii a Holandsku, zostala zrazu bez živiteľa. Joseph ju totiž opustil, usadil sa v Anglicku a o to, čo bude s manželkou a dcérou, sa nielen nezaujímal, ale už sa s nimi ani nikdy neskontaktoval. Šesťročná Audrey sa s rozchodom rodičov ťažko vyrovnávala a ako neskôr priznala, bol to pre ňu šok, ktorý poznamenal celé jej detstvo. Nie však jediný.

Ikona Hollywoodu

Unesená pocitmi a svojím úspechom takmer zabudla, že ešte v Londýne absolvovala kasting do filmu Prázdniny v Ríme. Spomenula si na to, až keď za ňou prišiel producent, ktorý jej v príbehu o princeznej, inkognito si užívajúcej výlet do Ríma, ponúkol hlavnú úlohu. S nadšením ju prijala a americký sen mohol pokračovať.

Princezná Anna v jej podaní bola očarujúca a Audrey Hepburnovú, ktorá za ňu získala Oscara, vyniesla medzi hollywoodsku elitu. Zároveň pokračovala v úspešnom ťažení na Broadwayi a krátko po filmovej cene si mohla prevziať aj prestížnu divadelnú za úlohu Ondiny v rovnomennej inscenácii. Ponuky sa len tak hrnuli a nová hviezda z Európy sa postupne objavovala na plátne ako partnerka mužských idolov Hollywoodu - Humpreyho Bogarta, Henryho Fondu, Freda Astaira, Garyho Coopra, Burta Lancastra či Caryho Granta. Pravda, nie všetky boli vydarené a nie všetky boli úspešné, no aj z tých, ktoré sa u kritikov či divákov nestretli s najpriaznivejším ohlasom, vychádzala Audrey relatívne dobre. Megaúspech korunovaný Oscarom, aký zažila pri debute, si už však nezopakovala, i keď úlohami v snímkach Raňajky u Tiffanyho či My Fair Lady ho mala takmer na dosah.

V päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov bola Audrey Hepburnová ikonou Hollywoodu. Nasadenie, s akým pracovala, si však vyžiadalo daň. Bola vyčerpaná, denne vyfajčila škatuľku cigariet a výrazne schudla. Na odporúčanie lekárov preto čoraz viac obmedzovala účinkovanie na Broadwayi. Venovať sa chcela už iba filmu.

Keď bola najšťastnejšia

Koncom osemdesiatych rokov sa na humanitárnych akciách začal po jej boku objavovať jeden muž. Bol to holandský herec Robert Wolders. Ich vzájomné priateľstvo vyústilo do veľkej lásky, ktorá však mala smutný koniec. V septembri 1992, počas cesty do Somálska, kde organizovala pomoc, začala Audrey Hepburnová trpieť neznesiteľnými bolesťami brucha. Najprv si myslela, že ide o nejakú exotickú infekciu, lekári jej však po detailnom vyšetrení oznámili, že má rakovinu hrubého čreva v pokročilom štádiu. Nádej na vyliečenie prakticky neexistovala. Audrey sa vrátila do svojho domu vo švajčiarskom Tolochenaz. Práve tam chcela prežiť posledné chvíle svojho života, obklopená svojimi najbližšími - synmi Seanom, Lucom a priateľom Robertom, s ktorým vraj bola najšťastnejšia. Žena, ktorú mnohí označovali za jednu z najkrajších na svete, napokon 20. januára 1993 zomrela v spánku.